Otázky a odpovede
VYHLÁSENIE: Tento dokument bol vypracovaný útvarmi Komisie a Európsku komisiu nezaväzuje. Právomoc záväzne vykladať právo Únie má len Súdny dvor Európskej únie.
Článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1071/2009 zmeneného nariadením (EÚ) 2020/1055
Uplatniteľné pravidlo: „Na splnenie požiadavky [mať skutočné a stabilné miesto usadenia v členskom štáte] stanovenej v článku 3 ods. 1 písm. a) musí podnik v členskom štáte usadenia… organizovať činnosť svojho vozidlového parku tak, aby zabezpečil návrat vozidiel, ktorými podnik disponuje a ktoré sa používajú v medzinárodnej preprave, do jedného z operačných centier v tomto členskom štáte aspoň každých osem týždňov odvtedy, čo ho opustia“ [článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1071/2009]
Toto pravidlo sa vzťahuje na
- motorové vozidlá alebo jazdné súpravy používané na medzinárodnú nákladnú dopravu vykonávanú za poplatok alebo úhradu, ktoré opúšťajú členský štát usadenia a ktoré sú k dispozícii prevádzkovateľom nákladnej cestnej dopravy v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1071/2009 a sú ako také evidované alebo uvedené do prevádzky a vzťahuje sa na ne povolenie využívať ich v súlade s právnymi predpismi členského štátu, v ktorom je podnik usadený;
- motorové vozidlá, ktoré sú vyrobené a vybavené tak, aby boli vhodné na prepravu viac než deviatich osôb vrátane vodiča, a ktoré sú určené na tento účel, a to v prípade použitia na medzinárodnú prepravu cestujúcich za odplatu.
Podľa článku 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1071/2009, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak, toto pravidlo sa nevzťahuje na podniky vykonávajúce povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy len:
- pokiaľ ide o prevádzkovateľov nákladnej cestnej dopravy, motorovými vozidlami alebo jazdnými súpravami, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť nepresahuje 2,5 tony;
- vozidlami používanými podnikmi, ktoré poskytujú služby osobnej cestnej dopravy výlučne na neobchodné účely alebo ktorých hlavnou činnosťou nie je povolanie prevádzkovateľa osobnej cestnej dopravy(1);
- motorovými vozidlami s maximálnou povolenou rýchlosťou nepresahujúcou 40 km/h.
(1) Podľa tohto nariadenia sa za prepravu výlučne na neobchodné účely považuje akákoľvek cestná preprava okrem prepravy za poplatok alebo za úhradu alebo na vlastný účet, za ktorú sa neposkytuje žiadna priama ani nepriama protihodnota a ktorá nevytvára žiadny priamy ani nepriamy príjem pre vodiča vozidla ani pre iných, pričom nijakým spôsobom nesúvisí s profesionálnou činnosťou.
Vozidlo by sa malo vrátiť do jedného z operačných centier v členskom štáte, v ktorom je usadený podnik, ktorý má vozidlo k dispozícii.
Členský štát usadenia je členský štát, v ktorom je podnik usadený bez ohľadu na to, či jeho vedúci dopravy pochádza z tejto alebo inej krajiny [článok 2 bod 8 nariadenia (ES) č. 1071/2009]. V článku 5 tohto nariadenia sa stanovujú kritériá skutočného a stabilného usadenia prevádzkovateľov cestnej dopravy v členskom štáte. Je to aj členský štát, ktorý udelil podniku povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa článku 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1071/2009.
Požiadavka nie je splnená, ak sa vozidlo vráti do akejkoľvek organizačnej zložky alebo dcérskej spoločnosti v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia.
Vozidlo sa môže zakaždým vrátiť do toho istého alebo iného operačného centra v členskom štáte, v ktorom je podnik usadený.
V nariadení sa nešpecifikuje čas, na aký by sa vozidlo malo vrátiť. Preto môže ísť o krátke obdobie, pokiaľ sú dodržané pravidlá o čase jazdy stanovené v nariadení (ES) č. 561/2006.
Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 8 nariadenia (EÚ) 2020/1055, prevádzkovatelia sa pri plánovaní návratu môžu pokúsiť skombinovať tento návrat s niektorými činnosťami, ktoré sa majú vykonať, ako je údržba vozidla, technická kontrola alebo dopravná operácia končiaca v členskom štáte usadenia, a to na účely optimalizácie operácií.
Z požiadavky návratu do členského štátu usadenia by navyše nemala vyplývať povinnosť vykonať určitý počet operácií v členskom štáte usadenia a nemala by sa ňou ani inak obmedziť možnosť prevádzkovateľov poskytovať služby na celom vnútornom trhu. Cyklus takýchto návratov by sa mal podľa možnosti synchronizovať s povinnosťou dopravného podniku podľa nariadenia (ES) č. 561/2006 organizovať svoje operácie spôsobom, ktorý umožní vodičovi vrátiť sa domov aspoň každé štyri týždne tak, aby bolo možné obe povinnosti splniť prostredníctvom návratu vodiča spolu s vozidlom aspoň každý druhý štvortýždňový cyklus.
V nariadení sa nešpecifikuje, ako sa má vozidlo vrátiť. Preto sa môže vrátiť akýmkoľvek iným dopravným prostriedkom, ako sú vlak, trajekt alebo autotransportér, a to aj časť cesty.
Vozidlo by sa malo vrátiť do jedného z operačných centier podniku v členskom štáte, v ktorom je usadený, najneskôr do ôsmich týždňov po opustení tohto členského štátu.
Podľa pravidiel EÚ o počítaní lehôt, dátumov a termínov začína celkové obdobie uvedených ôsmich týždňov plynúť od 0.00 hod. dňa nasledujúceho po odchode vozidla z členského štátu usadenia a končí sa koncom toho istého dňa ôsmeho nasledujúceho týždňa(1). Vozidlo by sa preto malo vrátiť do tohto operačného centra alebo do akéhokoľvek iného operačného centra podniku v členskom štáte, v ktorom je usadený, najneskôr o 23.59 hod. toho istého dňa v týždni o osem týždňov neskôr.
Ak napríklad vozidlo opustí členský štát usadenia kedykoľvek v utorok 29. marca 2022, malo by sa vrátiť do akéhokoľvek operačného centra podniku v členskom štáte, v ktorom je usadený, najneskôr do konca (23.59 hod.) stredy 25. mája 2022.
(1)Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny.
Podľa pravidiel EÚ pre výpočet lehôt, dátumov a termínov(1) platí, že ak posledný deň lehoty vyjadrenej v týždňoch je dňom pracovného pokoja, nedeľou alebo sobotou, lehota sa končí uplynutím poslednej hodiny nasledujúceho pracovného dňa. Vzhľadom na to, že táto povinnosť sa týka návratu vozidla do členského štátu usadenia, relevantné sú len dni pracovného pokoja v tomto členskom štáte.
V dôsledku toho, ak vozidlo opustí operačné centrum kedykoľvek v piatok 25. marca 2022, osemtýždňová lehota by sa skončila v sobotu 21. mája 2022. Keďže však posledným dňom tejto lehoty je sobota, lehota sa považuje za uplynutú o 23.59 hod. nasledujúceho pracovného dňa, konkrétne v pondelok 23. mája 2022.
(1)Nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny.
Príslušné orgány členských štátov, v ktorých je dopravný podnik usadený, sú povinné vykonávať kontroly potrebné na overenie a monitorovanie plnenia požiadavky stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1071/2009; príslušné orgány iných členských štátov, v ktorých sú vozidlá aktívne, by mali takisto kontrolovať plnenie tejto požiadavky. Na tento účel môžu používať všetky primerané a účinné prostriedky na kontrolu dodržiavania predmetnej povinnosti. Dopravné podniky sú povinné predložiť jasný dôkaz o tom, že vozidlá, ktoré majú k dispozícii, sa vracajú do jedného z operačných centier v členskom štáte, v ktorom sú usadené, aspoň každých osem týždňov po opustení členského štátu. Mali by mať možnosť použiť akýkoľvek dôkaz na preukázanie plnenia tejto požiadavky. V prípade cestnej kontroly by mal mať podnik vždy možnosť preukázať splnenie povinnosti v neskoršej fáze prostredníctvom dokumentov a dôkazov dostupných v priestoroch podniku. Príslušné orgány členského štátu, v ktorom je dopravný podnik usadený, musia spolupracovať s akýmkoľvek iným orgánom prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ako sa uvádza v otázke č. 9. Úplné posúdenie týchto dôkazov vykonávajú kontrolné orgány členského štátu, v ktorom je podnik usadený, a to pod kontrolou príslušných súdnych orgánov.
V praxi môžu podniky na žiadosť orgánov predložiť akýkoľvek doklad o umiestnení vozidla v mieste usadenia v rámci posledných ôsmich týždňov a/alebo každých osem týždňov. Týmito dokumentmi môžu byť napríklad záznamy tachografu, rozpisy služieb vodičov alebo nákladné listy.
Údaje tachografu možno použiť na preukázanie toho, že dané vozidlo sa vrátilo do členského štátu, v ktorom je usadený podnik, ktorý ho má k dispozícii, v rámci predchádzajúcich ôsmich týždňov. V prípade vozidiel vybavených inteligentným tachografom v súlade s nariadením (EÚ) č. 165/2014 sa údaje tachografu môžu ďalej použiť na preukázanie toho, že vozidlo sa vrátilo do jedného z operačných centier podniku v danom členskom štáte. Kontrola tachografov sa môže vykonávať počas cestných kontrol alebo kontrol v priestoroch podnikov a je spoľahlivým a účinným spôsobom preukázania dodržania pravidla o návrate vozidla.
V prípade cestnej kontroly by mal mať podnik vždy možnosť preukázať splnenie povinnosti v neskoršej fáze prostredníctvom dokumentov a dôkazov dostupných v priestoroch podniku.
Ak údaje dostupné vo vozidle alebo u vodiča nepostačujú na potvrdenie dodržania alebo nedodržania ustanovení pravidla o návrate vozidla, kontrola dodržania povinnosti návratu vozidla by sa mala uskutočniť prostredníctvom spolupráce medzi kontrolným orgánom členského štátu, v ktorom podnik pôsobí, a príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom je podnik usadený.
Platí, že príslušné orgány členských štátov majú podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1071/2009 povinnosť úzko spolupracovať a urýchlene si poskytovať vzájomnú pomoc a akékoľvek ďalšie relevantné informácie s cieľom uľahčiť vykonávanie a presadzovanie uvedeného nariadenia. Príslušné orgány ktoréhokoľvek členského štátu musia najmä odpovedať na žiadosti o informácie od všetkých príslušných orgánov iných členských štátov a vykonávať kontroly, inšpekcie a vyšetrovania, pokiaľ ide o plnenie požiadavky skutočného a stabilného miesta usadenia v členskom štáte zo strany prevádzkovateľov cestnej dopravy usadených na ich území, vrátane návratu vozidla.
Táto administratívna spolupráca a vzájomná pomoc medzi príslušnými orgánmi členských štátov sa vykonáva prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1024/2012.